Snežný pluh mi nikdy nebol celkom srdcu blízky, keď zotieral poprášený sneh z chodníčkov, na ktorý sme ako deti často dlho čakali. Automaticky bolo po zábave. Milujem zasnežené scenérie, cesty, chodníky. Zimnú idylku. Páči sa mi, keď majú rodičia možnosť ťahať deti na sánkach k neďalekým kopčekom. Ale ako hovorím vo videu: niekde sa to hodí a inde nie.
Trnava každoročne progresívne vsadila v zime v prvom rade na odhrňanie cyklochodníkov. Nič proti gustu, chápem, že sú ľudia, čo v zime používajú bicykel, ale je ich menej než tých, čo idú peši.
A práve tu sme v konflikte. Veľa peších plôch je menej udržiavaných než tých cyklistických. Ja by som to urobil naopak. Odhrnul chodníky – „nech sa nám tam babky nepozabíjajú“ – a ten cyklochodník… No, zas by som nabádal na porušenie pravidiel cestnej premávky, ak by som povedal, že by som sa na ňom najradšej sánkoval. 🙂
Priority. Každý ich má nastavené inak. Ale samospráva by ich mala nastaviť v čo najväčšom rozsahu pre širšiu verejnosť. Nie pre menšinu. Aj keď tá menšina práve vládne.
Ďakujem
Na druhý deň po zverejnení reelu sa už veselo pracuje na zasnežených zastávkach 🙂
Pridaj komentár